Ultrapunk 85


Komunitný ultráčik pre dvojčlenné teamy.





Ultrapunk 85 je komunitný horský ultrabeh pre dvojčlenné tímy s trasou dlhou 85 km, ktorá vedie pohoriami Žiar, Malá Fatra a Strážovské vrchy. Toľko stručná definícia.

Slovo “komunitný” v tomto prípade znamená že akcii sa nerobí žiadna publicita, len pár nadšencov okolo Rada Haracha rozpošle mailom pozvánky a perfektne zorganizuje stretnutie pre skupinku ultramasochistov, kde nejde o žiadne ITRA body len o super deň strávený v spoločnosti podobne postihnutých šialencov ktorí sa všetci navzájom minimálne z videnia poznajú.

Kamarátka Kamila má za sebou úspešne niekoľko 50-ok a stovkársku komunitu tiež pozná – ako dobrovoľníčka na P-100. Oslovil som ju s otázkou či nechce skúsiť posunúť svoje hranice a zvládnuť 85km trasu. Súhlasila a tak som sa ocitol na štartovej listine ako člen mix teamu s názvom “Štyri nohy do pohody”. Aj mnohé iné teamy mali originálne názvy, ako napríklad Original kanadische Waffeln, Mrkvička a Zemiačik, RUN-cajs a Manka hľadajú Cipíska, Svedkovia Achillovi, Ber plecia na nohy, Krasoň & Vidlochvost.

Týždeň pred akciou bol rovnaký ako posledných 8 mesiacov – v práci od rána do večera, 5 hodín spánku. V piatok som bol v práci od pol šiestej ráno do pol siedmej večer. Na izbu som prišiel pred siedmou, zhruba do pol deviatej mi trvalo kým som sa pobalil a pred deviatou som si ľahol spať. Budík mi zazvonil po 4 hodinách, hodinu po polnoci. Sadol som do auta a išiel do Prievidze kde som na parkovisku pri športovej hale nechal auto a autobusom s odchodom 03:15 som sa odviezol do Handlovej. K Relax centru som prišiel pred štvrtou ráno. Všade tma, ticho, a na dverách namiesto kľučky guľa… Tak som zaliezol do spacáku pod strom pri vchode a driemal ešte asi hodinu, kým sa vonku nezačali motať účastníci a organizátori. Našťastie prišla aj moja teamová parťáčka tak sme sa mohli o šiestej postaviť na štart.


Prvá časť trasy z Handlovej na Rematu bolo také príjemné ranné rozklusanie. Svieže ranné počasie, v žilách samé endorfíny. Úsek z Rematy po žltej značke cez popadané stromy vertikálne na Bralovú skalu nám pripomenul že v propozíciách písali niečo o 4000 výškových metroch. Nasledoval pekný úsek po červenej cez Sklenianske lúky, Chrenovské lazy a Štyri chotáre na občerstvovačku do Jasenova.

Z Jasenova naspäť na Vyšehrad, cez Vyšehradské sedlo na Vrícke sedlo a odtiaľ na Fačkovské sedlo.

Z neho zasa vertikála – hore zjazdovkou na Homôlku

Ďalej na Čelo, Priečnu, Javorinu a cez sedlo Javorinka do Čičmian.



Z Čičmian na Lazový vrch, Čičerman a dalej po červenej do sedla Obšiar. Verím že cca 3 kilometrový úsek z Obšiara na Maguru sa mnohým vryl nadlho do pamäti. Od Magury cez Boškovie laz v pohode. Záverečný úsek od Šútovského sedla cez Vendelín do Bojníc sme sa striktne držali červenej značky a GPS tracklogu a tak sme podliezali a preliezali popadané stromy, zabárali sa do blata a skákali z jednej strany kanála na druhú. Ostatní zrejme neboli na tejto akcii prvýkrát a poznali nejakú inú trasu, lebo v blate žiadne iné stopy neboli. Nevadí, nejako sme sa dopotácali až do cieľa ktorý bol v budove základnej školy v Bojniciach kde okrem telocvične na zdriemnutie si boli aj sprchy a dokonca s teplou vodou. Luxus. S pár drobnými poblúdeniami sme nabehali 89 kilometrov a nastúpali cca 4000 výškových metrov. Ja som mal jeden blbý úsek niekde okolo 40. kilometra kde ma dobehol spánkový deficit spolu s obednou horúčavou. Parťáčka išla v pohode, aj keď ju po strmých zostupoch z Homôlky do Čičmian zjavne boleli kolená. Nešlo nám o poradie ale o dôjdenie do cieľa, preto sme išli bez zbytočného prepaľovania. Napriek tomu sme neskončili poslední. Akcie sa zúčastnilo 31 teamov, 19 mužských a 12 zmiešaných. V zmiešaných sme skončili na 8. mieste, v celkovom poradí na 22. Šesť teamov pretek nedokončilo. Takže pohoda.





Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie:
Hlasov: 1
Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti

 
Späť na predchádzajúcu stránku

Vytlačiť článok Vytlačiť článok


K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.